Indigenous feminism

 

Indigenous feminism
social movement, political ideology
obere ụdị nkefeminism Dezie

Nkwado Ụmụnwanyị nke Ụmụ amaala nke a kpọrọ feminism bụ echiche na omume nke feminism nke na-elekwasị anya na decolonization, ọbụbụeze ụmụ amaala, na ikike mmadụ maka ụmụnwanyị ụmụ amaala na ezinụlọ ha. Ihe a na-elekwasị anya bụ inye ụmụnwanyị ụmụ amaala ike n'ihe gbasara ụkpụrụ ọdịbendị ụmụ amaala na ihe ndị dị mkpa, kama ịbụ ndị isi, ndị ọcha, ndị nna ochie.[1] N'echiche ọdịbendị a, enwere ike iji ya tụnyere nwanyị n'obodo ndị Africa na America.

Obodo ụmụ amaala dị iche iche. Ọ bụ ezie na ụfọdụ ụmụnwanyị nọgidere na-enwe ike dị ukwuu n'ime mba agbụrụ ha, ọtụtụ ndị ọzọ atụfuola ọrụ ọdịnala ha n'ime obodo ha, ebe ndị ọzọ bi na mpụga obodo ọdịnala kpamkpam. Ụmụnwanyị na-ejide ike n'ụlọ nwere ihe mgbaru ọsọ dị iche na ndị ka na-agbasi mbọ ike maka ikike mmadụ.

Ụmụnwanyị ụmụ amaala nke oge a etolitewo dị ka obodo ma nyocha dị mkpa iji bute nsogbu ụmụnwanyị ụmụ amaala na-eche ihu. Ịlanahụ ọgbọ nke mgbukpọ agbụrụ na-aga n'ihu, colonisation, na ịkpa ókè agbụrụ emeela ka ụmụnwanyị obodo dị iche iche dị mkpa. Ndị na-ahụ maka ụmụnwanyị na-adịkarịghị njikere ibute nsogbu ndị bụ nsogbu ngwa ngwa na obodo ndị amaala. Dịka ọmụmaatụ, ọrịa ụmụnwanyị ụmụ amaala na-efu ma na-egbu egbu, ịmanye ụmụnwanyị ụmụ amaala, ọgụ maka ikike ala, na mmegbu mmekọahụ na-enweghị atụ nke ụmụ nwanyị Amerịka (MMIW), nke ụmụnwoke ọcha lekwasịrị anya.[2][3]

Ụmụ amaala feminism nwere njikọ na postcolonial feminism dị ka ọ na-ekweta ihe ọjọọ nke colonisation na ụmụ amaala na ala ha bi, na mkpa nke decolonisation na ikpochapụ usoro mmegbu nke e webatara n'ihi colonisation. Ọrụ dị mkpa nke ala nna nna, na ikike ala ugbu a na mgba gburugburu ebe obibi, na-ejikọta ụmụ amaala nwanyị na akụkụ ụfọdụ nke ecofeminism. Ịdị iche na ụmụ amaala feminism na ndị ọcha feminism na ụdị ya metụtara feminism (gụnyere liberal feminism na Orientalist feminism) dị mkpa n'ihi na "ụmụnwanyị obodo ga-enwe ahụmịhe dị iche iche nke na-emepụta mmekọrịta anyị na isi isiokwu" karịa nke ụmụnwanyị na-abụghị ụmụ amaala.[4][5]

A makwaara ụmụ amaala feminism site na aha ndị ọzọ, ndị a kapịrị ọnụ, dịka: Native American feminism na United States, First Nations feminism na Canada, Aboriginal ma ọ bụ Indigenous Australian feminism na Australia.[6] N'agbanyeghi ojiji nke okwu a na-emetụta ụwa ọnụ bụ "indigenous", ihe ka ọtụtụ n'ime ederede nke na-ezo aka na "Indigenous feminism" na-elekwasị anya na ụmụ amaala North America (Native American, First Nations, Inuit na Métis).

  1. Liddle. "Intersectionality and Indigenous Feminism: An Aboriginal Woman's Perspective - The Postcolonialist", The Postcolonialist, 25 June 2014.
  2. Smith (2011). "Decolonizing Anti-Rape Law and Strategizing Accountability in Native American Communities". Social Justice 37 (4): 36–43. 
  3. Green (2007). Making Space For Indigenous Feminism. Hignell Book Printing, Canada. ISBN 978-1-842779-40-8. 
  4. Moreton-Robinson (2002). Talkin' Up To The White Woman: Indigenous Women and Feminism. Brisbane, AU: University of Queensland Press. ISBN 978-0-7022-3134-6. 
  5. Arvin (2013). "Decolonizing Feminism: Challenging Connections between Settler Colonialism and Heteropatriarchy". Feminist Formations 25 (1): 8–34. DOI:10.1353/ff.2013.0006. 
  6. Suzack (2 October 2015). "Indigenous Feminisms in Canada". NORA - Nordic Journal of Feminist and Gender Research 23 (4): 261–274. DOI:10.1080/08038740.2015.1104595. 

© MMXXIII Rich X Search. We shall prevail. All rights reserved. Rich X Search